Domov

16.07.2022 sme pri svätej omši ďakovali za 100. výročie DHZ. Na svätej omši boli prítomní aj členovia DHZ z iných obcí Slovenska a Poľska. Bola požehnaná pamätná stuha na zástavu DHZ. 
Viac fotografii nájdete vo fotogalérii. Foto: Jozef Kovalík

Tento rok prijal pozvanie sláviť odpustovú slávnosť v našej farnosti rodák z Liesku ThDr. Viktor Pardeľ, PhD., Delegát pre katechézu a katolícke školstvo Spišskej diecézy a riaditeľ Diecézneho katechetického úradu v Spišskej Novej Vsi. Viac fotografii nájdete vo fotogalérii.

Ďakujem všetkým, ktorí akoukoľvek službou prispeli s dôstojnému slávenie Veľkonočných sviatkov v našej farnosti. Predovšetkým ďakujem pánovi kostolníkovi a kostolníčke, organistom, spevokolu, spevákom pašii a žalmov, lektorom, hasičom a miništrantom. Všetkým, ktorí sa zapojili do duchovného prežívania týchto dní. Pán Boh zaplať. Viac fotografii nájdete vo fotogalérii.

Prot. č.: 71/2022, V Bratislave 25. februára 2022
Drahí bratia a sestry,
v situácii pandémie sa kvôli ochrane zdravia veriacich dočasne pristúpilo k rozdávaniu svätého prijímania do rúk. Po dôkladnom zvážení okolností a súčasnej cirkevnej praxe sa slovenskí biskupi rozhodli, že táto možnosť zostane zachovaná aj do budúcna.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila toto rozhodnutie Konferencie biskupov Slovenska. Prijímať Eucharistiu do rúk bude preto možné aj po skončení pandemickej situácie. Veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú Telo Kristovo: prijatie do úst ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne.
Ďakujeme Vám za úctu a zbožnosť, ktorú ste viacero mesiacov prejavovali pri prijímaní Pánovho Tela do rúk, s ohľadom na pandemické okolnosti. Duchovných otcov prosíme, aby sa naďalej starali o správnu katechézu: Eucharistia nech je všade uctievaná a prijímaná v súlade s katolíckou náukou.
S láskou i naliehavo zdôrazňujeme, aby sme Kristovo Telo prijímali vždy náležite disponovaní a v posväcujúcej milosti. Eucharistia je pre nás najcennejším pokladom,
prameňom života Cirkvi i každého kresťana.
Žehnajú Vás a denne sa za Vás modlia slovenskí biskupi.
Príhovor prosíme prečítať v rámci oznamov na Prvú pôstnu nedeľu, 6. marca 2022.

Vysvetlenie spôsobu sv. prijímania od kardinála Jozefa Ratzingera (Eucharistia – stredobod Cirkvi, Mníchov 1978).
Súčasný emeritný pápež Benedikt ešte ako kardinál a mníchovský arcibiskup povedal na tému spôsobu sv. prijímania tieto slová, ktoré sú aktuálne i pre nás teraz: „Najprv by som chcel povedať, že oba spôsoby sv. prijímania – na ruku i do úst sú možné a chcem poprosiť všetkých kňazov, aby s pochopením uznávali rozhodnutie každého veriaceho v tejto veci; Chcel by som okrem toho poprosiť všetkých vás veriacich, aby ste nepodozrievali tých, ktorí sa rozhodli pre jeden zo spôsobov sv. prijímania. Môžete sa ma však spýtať: Keď ide o Sviatosť Oltárnu je správne hovoriť o tolerancii? Pravda je však taká, že až do IX. storočia sa Eucharistia prijímala postojačky na ruku. Iste, to nemusí znamenať, že to musí ostať vždy tak, pretože veľké a krásne na Cirkvi je to, že rastie, že dozrieva, že chápe tajomstvo stále hlbšie. Napokon aj vývoj, ktorý začal po IX. storočí, mal ako prejav úcty voči Eucharistii svoje opodstatnenie a svoje dobré dôvody.
Avšak musíme povedať aj to, že Cirkev počas deviatich storočí neslávila Eucharistiu nehodne. Keď čítame texty svätých otcov, vidíme s akým duchom úcty prijímali Eucharistiu. U sv. Cyrila Jeruzalemského zo IV. storočia nachádzame zvlášť krásny text. Vo svojej krstnej katechéze vysvetľuje tým, čo sa pripravujú na sv. prijímanie, ako to majú robiť. Zo svojich rúk majú vytvoriť trón, položiť jednu dlaň na druhú, aby sa stala trónom pre Kráľa a súčasne, aby znázorňovala kríž. Išlo mu o tento symbolický prejav plný krásy a hĺbky: Ruky človeka vytvárajú kríž, ktorý sa stáva trónom, na ktorý zostúpi Kráľ. Vystretá otvorená ruka sa tak môže stať znakom vzťahu človeka k Pánovi, svoje ruky otvára pre Neho, aby sa tak stali nástrojom Jeho blízkosti, trónom Jeho milosrdenstva v tomto svete (Mystagogická katechéza V 21, ed. A. Piédagrel 1966 (Sources chrétiennes 126, 170 ff); übers. u. eingel. von G. Röwekamp, Freiburg 1992 (Fontes Christiani, Bd 7, S. 162 f.); vgl. J. A. Jungmann, Missarum Sollemnia II (Freiburg 1952) 469; zur rituellen Gestaltung der Kommunion der Gläubigen in der Geschichte 463-486. Kto toto zváži, spozná: Je nesprávne sporiť sa o tento či iný postoj. Sporiť sa musíme a môžeme iba o to, o čo zápasila Cirkev pred a po IX. storočí, totiž o úctu srdca, ktoré sa skláňa pred Božím tajomstvom, ktoré sa kladie do našich rúk. Pritom nesmieme zabúdať, že nielen naše ruky sú nečisté, lež aj náš jazyk a aj naše srdce a že s jazykom neraz viac hrešíme ako s rukami. Veľkou odvahou a súčasne vyjadrením Božej milosrdnej lásky je to, že sa Ho môžeme dotýkať nielen rukou a jazykom, lež i našim srdcom. Že Pán vstupuje do nás a chce byť v nás, chce s nami žiť a chce sa stať stredobodom nášho života a jeho premeny.
(Joseph Kardinal Ratzinger, Gott ist uns nah, Eucharistie: Mitte des Lebens)